Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže reprezentovalo mesto Banská Bystrica a celé Slovensko v USA
5. decembra 2011
Premiéra: Cudzinec/Stranger
Divadlo z Pasáže a Jump-Start v San Antoniu, USA
Divadlo z Pasáže z Banskej Bystrice zavŕšilo pobyt v Amerike premiérou hry Viery Dubačovej a Milana Zvadu s názvom Cudzinec/Stranger. Päť hercov zo Slovenska a sedem z Ameriky – z divadla Jump-Start v San Antoniu, Texas, počas piatich týždňov spoločne naskúšalo autorskú inscenáciu. Dve odohraté predstavenia na domácej scéne a jedno v neďalekom Austine nezostali bez odozvy.
Miestni vo svojich vyjadreniach počas skúšania a po premiére nešetrili slovami nadšenia a fascináciou nad spôsobom práce slovenských umelcov, ako aj nad energiou, ktorú do predstavenia vkladali herci a herečky z Divadla z Pasáže. “Výsledok je plný emócií a hlboko pôsobivý – je to akoby sa symbolizmus vrátil o 200 rokov späť do čias Williama Blake-a a preskočil nemeckú choreografku Pinu Bausch cez Stanislavskeho metódu…” píše vo svojej reportáži zo skúšky novinár Scott Andrews. Divadelná kritička Hannah Bisewski, ktorá videla predstavenie v Austine, hovorí o “provokujúcom a výnimočnom výsledku spolupráce; o alegorickom a vizuálne príťažlivom prerozprávaní dejín ľudstva”. A hoci “diváci cítili kultúrne rozdiely aj rozdielne skúsenosti medzi oboma skupinami, hercom sa spoločne podarilo artikulovať jednotnú víziu archetypov ľudskej prirodzenosti. Zatiaľčo ich kostýmy nepripomínali žiadnu konkrétnu dobu ani priestor, hrajúc navyše v tmavej beztvarej miestnosti, veľký nepomer medzi ich skúsenosťami len podčiarkoval univerzálnosť príbehu, ktorý rozprávali. Čím viac rástla intenzita pohybov hercov, tým naliehavejšia a jasnejšia sa zdala potreba objať všetkých “cudzincov” našej spoločnosti,” hovorí Bisewski.
Bolo zaujímavé, že predstavenie dokázalo byť do istej miery zrozumiteľné aj napriek odlišnému kultúrnemu kontextu a jazyku. Občas sa síce objavili náznaky problémov kvôli politickej korektnosti na javisku (Texas je jeden z najkonzervatívnejších štátov s prísnymi zákonmi), v mene umeleckej a ľudskej výpovede to však takpovediac “nestálo za reč”. Prívetivá novinárka Deborah Martin, ktorá na interview prišla s notesom a veľkými okuliarmi akoby vystrihnutá z filmu zo 60-tych rokov už len dodáva: “Inscenácia je jednoduchá, no zároveň prenikavá. Nehovorí nič viac než len to, čo znamená byť človekom. Nájdete v nej momenty radosti, krásy, túžby, chamtivosti, agresie, izolácie aj frustrácie… Je to vskutku dojemné a podnetné dielo.”
Cez biblické obrazy z raja, stavania Babylonskej veže či Poslednej večere hra rozpráva o ceste jedinca a ľudstva od doby “pred začiatkom sveta”. Smrteľné hriechy, ale aj cnosti sprevádzajú človeka odnepamäti a je len na ňom, či sa rozhodne uplatňovať tú správnu mieru vo všetkom – v správaní, činoch a slovách. Predstavenie graduje až do momentu, keď večeru a ironické odkazy na aktuálne spoločenské témy preruší nečakaný hosť. Ten prináša nádej na novú evolúciu a posolstvo o tom, že nič nevinné a iné by nám nemalo byť cudzie. Scénický minimalizmus pozostával z desiatok jabĺk, ktoré v priebehu predstavenia na scénu prinášal “Muž skúsenosti” ako predstaviteľ pokušenia a strojca osudu každého z nás. Otázky osobnej slobody a zodpovednosti sa postupne vynárali z tmy a hudby, kým opäť neskončili v tichu svedomia.
Medzinárodná spolupráca akou je táto nepochybne prispela k prehĺbeniu kultúrneho dialógu a vzájomnej inšpirácii. Už teraz sa tvorcovia z Divadla z Pasáže tešia, ako budú môcť pozvať amerických kolegov na Slovensko v máji 2012 v rámci divadelného festivalu ARTETERAPIA. Dúfajme, že to bude možné, najmä vzhľadom na limitované možnosti podpory nezávislých umeleckých projektov a iniciatív na Slovensku. Projekt Cudzinec/Stranger je realizovaný výhradne za podpory amerických inštitúcií, sponzorov a jednotlivých donorov, pričom vzniknutá inscenácia je dôkazom, že takéto stretnutia a projekty majú svoj zmysel. Zažiť tvorivý proces, pochopiť´ miestny životný štýl, vidieť a spoznať kúsok obrovskej zeme akou je Amerika, je v tejto dobe výzvou pre každého, kto ju pozná len z televíznych správ či filmov. Napokon, aj samotná inscenácia potvrdzuje, že na svete sú dva typy ľudí: Tí, čo rozdeľujú ľudí na dva typy a tí, čo nie. Kam patria cudzinci? Kam patríme my?
