O divadle
Divadlo z Pasáže je profesionálne komunitné divadlo, ktoré ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Vo svojej činnosti prepája kultúrnu, umeleckú a sociálnu oblasť. V Banskej Bystrici pôsobí už od roku 1995.
V Divadle z Pasáže, v Dennom centre divadla a v Chránenom bývaní v súčasnosti pracuje 29 ľudí, z toho 14 tvorí herecký súbor. Tieto tri organizácie sú navzájom prepojené a ani jedna by nemohla bez ďalších dvoch existovať.
Od svojho vzniku sme naštudovali 17 inscenácií, natočili dva celovečerné filmy, hraný film Z denníka jedného vagóna a dokumentárny film z turné po USA Chránené územia, natočili 4 televízne dokumenty, zorganizovali sme tri ročníky medzinárodného bienálneho divadelného festivalu komunitného umenia, zúčastnili sme sa medzinárodných festivalov, divadelných prehliadok a workshopov v Dánsku, Fínsku, Litve, Lotyšsku, Nemecku, Portugalsku, Francúzku. V roku 2009 sme na pozvanie amerického režiséra uskutočnili 3 týždenné turné po USA (Iowa, Texas, New York), kde sme odohrali 6 predstaveni a realizovali 10 workshopov.
Vytvorili sme vlastný systém umeleckého vzdelávania pre ľudí so zdravotným postihnutím. Podieľali sme sa na vzniku neziskovej organizácie DOM, ktorej poslaním je vytvorenie chráneného bývania pre ľudí s mentálnym postihnutím. V roku 2009 sme získali ocenenie Euro občan ako jediná organizácia zo Slovenska z celej EU a v januári 2010 sme sa stali Mestským divadlom.
Divadlo prešlo vlastným vývojom, počas ktorého sa vyprofiloval profesionálny umelecký súbor, tvorený hercami so zdravotným postihnutím. Divadelné predstavenia nesú okrem umeleckej výpovede aj silné ľudské posolstvá. Divadlo z Pasáže je komunitným divadlom, ktoré sa angažuje pre skupiny ľudí, ktoré potrebujú skutočnú pomoc. Je to forma divadla utláčaných, ktorá bola vymyslená a vznikla, aby pomohla bojovať proti útlaku slabších a citlivých, a aby zmenila spoločnosť, ktorá tento útlak spôsobila a stále ešte aj spôsobuje.
V kontexte Divadla z Pasáže však vnímame ako utláčaných nielen ľudí s postihnutím, inakosťou, ale rovnako aj tvorcov, ktorí sa cítia byť utláčaní konzumom, podporujúcim rozmáhajúcu sa bezcitnosť spoločnosti a nedostatok solidarity. Takáto spoločnosť potom pokojne a bez výčitiek vytláča z krajiny hlas svedomia. Herci so zdravotným postihnutím v minulosti stratili právo na sebaurčenie, na vyjadrenie svojich potrieb a postojov a stali sa malou uzavretou komunitou vo väčšej a ešte uzavretejšej spoločnosti. Tá sa po nežnej revolúcii pobrala prudko dopredu, ale nie k demokracii, ale ku konzumokracii.
Naše divadlo zastrešuje príslušníkov rôznych marginalizovaných skupín, hercov so zdravotným postihnutím, utečencov, rómske komunity, ľudí s telesným a zmyslovým postihnutím – ktorí nám svojou prítomnosťou pripomínajú, že naša krajina potrebuje znovu obrodiť svoje svedomie a solidaritu.
