Dana Snopková: Keď som mala 14 rokov, tak vtedy som často chodievala s otcom do prírody na túru. Chodili sme na tajovskú chatu, Ostrý vrch, na kopec Detkov, potom aj na vysielač. Na vysielač sme chodili často, lebo keď som bola malá, tak sme tam bývali. Oco tam dostal služobný byt. Z vysielača sme chodili pešo. V tom istom období, začiatkom októbra, som zažila niečo krásne. Na Horných Pršanoch som s otcom pri lese počula jeleniu ruju. Odvtedy sme na to miesto chodili s otcom, aby sme to mohli znovu zažiť. Počas našich prechádzok sme chodili aj na salaše, na žinčicu, niekedy aj na čerstvý syr a bryndzu. Mám veľmi rada prírodu. Spev vtáčikov a zelená tráva ma upokojuje, dobre sa mi kráča, keď okolo nechodia autá a autobusy. V lese som videla srnky, zajace a diviaky, ako aj stopy po nich. Nechápem poľovníkov, ako ich dokážu loviť. Moja láska k prírode zo mňa urobila vegetariánku. Tieto zážitky sa mi zapáčili.
Mojmír Podlipný: Ja keď som bol malý, tiež som chodil na túru aj na salaš. Strihal som Béééé – ovce. Dal som aj jabĺčko a vravel poď moja. Takto som ich volal. Seno som ovečkám dával. Potom sme si rozložili ohník a varili sme nie guláš, ale žinčicu. Aj syr som robil. Viete ako sa robí syr na salaši? Ja viem. Za odmenu som dostal chlebíka, syríka, posolil a išiel som spať do koliby, kde som si aj sám prikladal. Ocko išiel spať do maringotky. To všetko ma naučil, ako sa starať o ovečky. Mali tam aj psa, nešiel som ho hladkať, lebo to bol cudzí čučko, mohol by ma chytiť za riť. Keď sme boli s Katkou ešte mladí, mali sme chatu, kam sme s rodičmi chodievali každý víkend. S otcom sme tam hrali stolný futbal. Otca som porazil iba dva razy a dostal som za to peniažky na stôl. To ešte boli staré peniažky.
Marek Mojžiš: Rozmýšľam, čo z detstva si pamätám. Keď som mal 5 rokov a bol som ešte malý chlapec, som chodil s dedom Jožkom na túry po Starých Horách. Na deda si spomínam furt. Keď som bol chorý, mama ma zaniesla na Staré Hory a dedo Jožko sa o mňa staral. Bol dobrý liečiteľ. Varil mi teplý čaj, dával mi lieky, čítal rozprávky. Teraz mi furt chýba. Keď už bol chorý, ležal v posteli, veľmi pochudol. Vtedy sme sa starali o neho mi s babenkou. S dedom sme chodili aj do Banskej Bystrice hrávať divadlo do Domu kultúry. Dedo bol riadny režisér. V tom predstavení hral aj môj brat, bol úradník. To si ešte pamätám. Dedo bol prvý, kto ma priviedol k divadlu.