Marek Mojžiš: Po návrate zo Starých Hôr, keď som prišiel do Divadla, zistil som, že Mojmo pribral riadne, takisto, ako aj Vaculčiak, aj Hudec. Takže všetkým navrhujem, aby schudli. Ja som za vodou, ja som schudol. Behám po vonku na Starých Horách, tak nemám žiadne brucho. Neviem, neviem ako sa im to mohlo podariť, takto pribrať. Mojmo má 120 kíl, kamarát, radšej, keby fajčil ako priberal. Evka a Matúš fajčia ako turci a sú chudí. Takže fajčeniu zdar.
Lucia Krajčiová: Myslím si, že tí, čo pribrali, by mali schudnúť. To je všetko, čo chcem povedať o chudnutí, však oni vedia, koho sa to týka, im bude zle, keď budú musieť vláčiť ten bampel so sebou. Evka im na javisku aj tak dá do tela. Pozerala som televízne noviny, asi v utorok to bolo. V Bratislave vraj bola snehová kalamita. Myslím, že na snehovú kalamitu musí byť o trošku viacej snehu. Aspoň toľko, ako u nás v Badíne. U nás je veľa snehu. Ešte šťastie, že auto nemáme zapadnuté. Keď napadne sneh, chodník odhŕňa oco. Oco strašne šomre, ale inú možnosť, ako odhrnúť ho, nemá. Aspoň, tiež trochu schudne, lebo mama si myslí, že oco pribral, odkedy prestal fajčiť. Podľa mňa na odhŕňanie snehu nie je zvyknutý, lebo pred tým sme žili v paneláku, no nič. Odkaz pre otca a všetkých, čo odhŕňajú sneh: Držte sa, už len dva mesiace :P.
Mojmír Podlipný: Aj ja robím ako Luckin ocko okolo domu. Sneh prič! Mám lopatu a s tou dávam sneh het. A potom osolím ľad. Prečo solím ľad? Tak! Aby nebolo bum na riť. Mám rád odhadzovanie snehu. Na chodníku potom nie je sneh ani ľad a mne sa ľahšie vynášajú nákupy z auta. Mama mi vždy za to niečo dá. Aj pivko na poli po šiestej, večery. Túto zimu, som mal šťastie, nebol som chorý. A robil som aj ako Marekov ocko na chate: nastavíš, chytíš sekeru a bum po ňom? Vieš, čo to je? Rúbal som drevo he he he. Ešte mám na túto zimu plán ísť s Miškou na vyšetrenie ku Kurekovi, papier zobrať, že som zdravý a nie chorý. Musím ho mať, bude ho odomňa pýtať rozhodca. A s Marekom ísť na Staré Hory na pivo, obaja sme maskoti futbalu, ja som futbalistov z Nemeckej a Marek Starohorčanov.
Miriam Kujanová: Ja Vám takto poviem niečo, počkajte. Začala sa skúšať nová inscenácia. No, bude to náročné s tou hrou. Je to ťažšie, ako bolo pred tým. Do marca by to malo byť hotové. A ja ešte neviem ani názov a ani o čom to je. Je ťažké povedať, čo budeme skúšať a hrať. Kým to naskúšame, kým sa spraví scéna, kým nám kostímy ušijú to nie je len tak. To je veľa práce na tom. V takej incsenácii sa musí hovoriť aj artikulovať, texty a učiť. Ešte ani neviem, kto bude v tej incenácii hrať, Vám vravím, že asi budeme chodiť na polovicu. No tak, tak. Ja budem chodiť skúšať. Mňa to baví a mám to rada. Máme také pravidlo. Na skúšku musíš prísť presne o 9. A keď si už tam, musíš makať. Za tie roky, čo som v Divadle z Pasáže to už poznám. Nikdy som neľutovala, že som sem prišla z ústavu, lebo ma to tam nebavilo byť. Lebo tam nebolo dobre. Nemohla som chodiť ani vonká. To si pamätám. Keď sa táto hra nová naskúša, budeme chodiť aj po iných mestách. To je asi dôvod, prečo chcem hrať. Baví ma cestovať.
Peter Vaculčiak: No tak o zime najskôr. Zima ma nebaví, lebo stále sneží. Najradšej by som zostal vnútri, ako výjsť vonku. Najradšej by som bol iba na počítači a púšťal si pesničky. Už sa neviem dočkať jari. Mal by som rád aj sneh, keby bol suchý a teplý, asi ako všetci, okrem lyžiarov, možno. Neviem sa lyžovať ani korčuľovať, ani snowboardovať a ani by som to nechcel vedieť. Radšej nie. Myslím si, že je to nebezpečné. Rád sa sánkujem, pre mňa je to zábava. Vždy sa s bratom vybláznime, nevadí, že sme na to trošku starší. Sranda musí byť. Tešíme sa! Aj v zime sa rád chodím prechádzať s mamičkou.
Ivan Blaško: Odhadzujem sneh von pred domom. Musím ja, lebo mama kázala, neviem, prečo nemôže oco. Myslím, že preto, lebo oco je starší. Ale občas by mohol aj on odhádzať. Potom sa idem prejsť s maminou, mám to rád, lebo musím. Tak keď musím tak idem. Ale Mojmír tu trepe, ja nechodím dojiť žiadne kravi. My máme len zajace, tak tým dávam vodičku a sienko. Aj to musím.
Ján Kinčeš: Mal som strašne zlý týždeň. Stalo sa to v stredu ránu o pól ôsmej. Neprebudený som si išiel urobiť kávu. Išiel som si ešte spraviť aj čaj a v tom som drgol s lakťom do kávy, zo šálky sa vyliala káva aj po drese. Čo by nebolo až tak zlé, keby sa mi nevyliala aj na pyžamo. To bola bolesť. Reval som ako pavián. Prvý krát som sa obaril. Kým prišla Miška, dával som si studené obklady, aby to tak nebolelo, keď to videla, tak mi to nastriekala panthenolom a začala riešiť lekára. Druhý prúser tohto rána bola zdravotná kartička, ktorú som stratil pred vyše rokom. No čo už narobím. Keď som prišiel do divadla, všetci už vedeli, čo sa stalo. Postaral sa o to Peter Vaculčiak, inak známy ako hlásna trúba. Tretí prúser, mal som ísť za Angelikou do Žiliny na víkend, som sa veľmi tešil. Mali sme ísť na chatu. Ale namiesto chaty s frajerkou som musel ísť domov, lebo keď Vlado Holúbek videl moju nohu, povedal, že sa mám vrátiť domov a začal trepať. Do riti, tak som sa vrátil domov smutný.
Michal Daniš: Zase neviem. To ste ešte nepočuli, že? Chce sa mi spať, ale nenechajú ma. Tak Vám poviem aspoň to, že zima mohla byť lepšia. Si myslím, že mohlo byť viacej snehu. Evka sa mi vyhráža, že po mne hodí topánku. Myslím, že ona nechce sneh. Už sa mi vyhráža aj Miška. Tak ja Vám už radšej dnes nič nepoviem, lebo skončím s úrazom.
Lýdia Rybárová: Ja si zas myslím, už aby bolo po zime. Už ma to nebaví. Ešte sa mi šmykne a zlomím si nohu. Jáj, mám problém chodiť, aj keď nie je všade sneh. Tieto kopce snehu mi to iba komplikujú. Minulý piatok som 2 krát spadla. Myslím, že Matúš mi chcel pomôcť a kúpil mi také zúbky na barlu. Len to veľmi nedomyslel, lebo ich nechal namontovať Miškám a tie prišli na to, že zúbky nepasujú. Ale som sa tešila, že keď mi to namontujú, nebude sa mi šmýkať. Mám smolu.
Dana Snopková: Zimu nemám rada, keď často sneží a ešte aj prší. A keď je veľa snehu, ťažko sa mi chodí po cestách. Skorej je mi lepšie, keď rastú kvety, a teším sa na jar či leto, keď slnko svieti a je teplo, vtedy je aj dobrý čas a je mi dobre. Rada chodím občas von. V takomto počasí nemám veľmi čo robiť. Venujem sa hlavne ručným prácam – štrikovanie, vyšívanie a hačkovanie. Ešte šťastie, že mám doma kanárika, Zobčeka, spíjemňuje mi deň.