repríza

Premiéra - 5. decembra 2019 Inscenácia mapuje a destiluje materiál, ktorý sa podarilo nazbierať počas dvojmesačných rozhovorov a skúšobného procesu s hercami a herečkami Divadla z Pasáže. Je úvahou, preto v niektorých momentoch jedna myšlienka preskakuje asociačným skokom na inú. Odpusťte nám to, prosím. Je zo života za hranicou normy, preto môže byť v niektorých momentoch smutnejšia, ako by ste čakali. Hrajú ju herci s prirodzenosťou im vlastnou, preto môže byť v niektorých momentoch humornejšia, ako by ste čakali. Je o škatuľkách, do ktorých nás zabalili iní, preto môže byť v niektorých momentoch boľavejšia, ako by ste čakali. Je o škatuliach, do ktorých si svoj bordel zabalíme sami a skryjeme ho pred zrakom niekde na povalu, preto môže byť v niektorých momentoch osobnejšia, ako by ste čakali. Slová režisérky Moniky Kováčovej, cenzúrované

Premiéra - 26. mája 2023 Mala to byť inscenácia o strachu. Čoho sa bojíme, prečo sa bojíme, ako sa bojíme... a tak. A mala to byť autorská inscenácia, čo nie je môj bežný spôsob práce, ale v spojení so špecifikami hereckého súboru Divadla z Pasáže sa mi to zdalo ako dobrý nápad. Strach ako evolučný faktor... evolúcia... Darwin... prirodzený výber... a tak. Vznikla z toho inscenácia o príbehoch a metaforách. O člne a o Darwinovi. V člne.Čln ako metafora. Čln – jachta ako symbol blahobytu – luxusu, ale zároveň záchranný čln. Čln ako symbol kolonializmu.Darwin ako metafora... Darwin a záchranný čln – strach, strach z katastrofy – klimatická katastrofa a Darwin – strach ako významný evolučný faktor. Bez strachu sme stratení. Bez strachu nás zožerie lev. Alebo hocikto, kto nás stretne. (Ak ho nezožerieme my.) Tak prečo sa teraz, zoči voči zjavnej katastrofe nebojíme?Pískanie ako metafora.Tma ako metafora.Príbeh ako metafora.Herci ako metafora.Metafora ako metafora.Inscenácia o strachu a o tom, že je dôležité byť spolu a o tom, že je dôležité byť sám. (Sebou.)